Ako to vlastne bolo...

Všetko sa to začalo na Vianoce 2002 keď sme sa po prvý krát stretli. Vlastne sa to začalo ešte omnoho skôr, ale to sme o tom ešte nevedeli. A tak internet spravil svoje, telefón dal slovo telefónu a po 6 mesiacoch písania a volania sme sa konečne stretli.

Po hodine nad "kávou" sme mali pocit že sa poznáme viac ako 100 rokov a ešte sme pri tom stihli pomenovať všetky vianočné čínske kapre plávajúce v bazéne pod Hysterkou. Jeden z nich mal dokonca i piercing.

Po pár dobrých drinkoch, myslím že to bola tequila brzdená bavorákmi sme sa vybrali na vlakovú stanicu. A tak sme zablúdili k vianočnému stromčeku v prezidentskej záhrade. A tu sa to teda vlastne už naozaj začalo.

Po dlhšej odmlke, sme sa opäť stretli vďaka štrajku železničiarov vo Februári 2003. Nerozhodní sme nevedeli či chceme a či nechceme riešiť spoločné chvíle a tak sme sa sem tam stretávali až sme spolu začali jedného dňa bývať. Všetko sa dialo a nedialo, mačky lietali po balkónoch a susedia po schodoch a život išiel ďalej.

Po dvoch rokoch sme si to rozmysleli, odsťahovaní a rozhádaní sme si každý hľadali vlastný príbeh. No pár mesiacov zlomí i toho najzaťatejšieho chlapa a tak sme sa ocitli opäť na začiatku.
Tento krát s čistým stolom sme začali písať náš spoločný príbeh.

Na konci roka 2008 si Katka rozmyslela že svet je neskutočne malý a treba ho preskúmať. A tak Austrália sa stala našou destináciou a neskôr i domovom. Dnes sme tu už tri roky a ešte chvíľu pobudneme.

No a ako sme sa vlastne dostali do tejto svadobnej kaše? Od Vianoc 2002 už ubehlo 8 rokov a tak sme si povedali, že toto je ten správny čas. Janko nezaváhal a kúpil prsteň. A tak sme sa vyšplhali na najvýšší bod v Cathedral Ranges a to hmlisté skoré ráno sa zmenilo na ten najkrajší slnečný deň. A áno, kľakol si.

A tak sme spojili príjemné s užitočným a rozhodli sme sa že už netreba čakať na nič a tento august to teda pekne oslávime s našimi najbližšími na riadnej slovenskej svadbe.